Ako sa (ne)dá protestovať v Dunajskej Strede.

Autor: Pavol Sebök | 30.4.2012 o 8:40 | Karma článku: 11,65 | Prečítané:  2622x

Tento blog sa týka môjho osobného bojkotu a vyjadrenia osobného názoru protestom, k príhovoru primátor mesta Dunajská Streda, k vysväteniu a slávnostnému odovzdaniu zrekonštruovaného námestia pred Mestským kultúrnym strediskom. Avšak, nepopíšem dôvody (len okrajovo), ale skôr atmosféru, postoj mestskej polície a okolia, počas tých  desiatich minút mojej slávy, kým som nechal voľný priebeh mojim „rozbesneným" ústavným právam. Možno to zaujme viac ľudí.

Takže, na začiatok niekoľkými vetami popíšem skutkovú podstatu môjho rozhodnutia, prerušiť príhovor primátora piskotom, a pribaleným transparentom dať najavo aj dôvod pre ostatných prítomných.
V roku 2010 (v období pred voľbami do samosprávy) sa v meste začala komplexná rekonštrukcia námestia pred „kulturákom" hradená z fondov EU. Po niekoľkých mesiacoch boli práce prerušené a začalo sa špekulovať z akého dôvodu. Keď sa primátor rozhodol vyjasniť skutkovú podstatu problému, dôvod pripísal k zmene typu dlažobnej kocky a dlhodobé schvaľovanie týchto zmien na príslušných úradoch. Nakoniec vysvitlo, že dodávateľ stavby začal práce bez zmluvy s mestom (zmluva bola podpísaná 7-8 mesiacov po prevzatí staveniska) a predpokladám aj bez verejného obstarávania. Vzhľadom na tieto zistené nedostatky mesto muselo z vlastných rozpočtových zdrojov vyplatiť dodávateľovi stavby namiesto 5% z celkovej sumy (50-70.000,-eur) celú sumu za vykonané práce za toto obdobie, čo činilo viac ako 300.000,-eur (po starom viac ako 9mil.SKK). Pre mňa je táto suma dosť veľká, a predpokladám, je citeľná aj pre hospodárenie mestskej pokladnice. Všetky tieto pochybenia primátor priznal. Toto priznanie, ako ani zníženie jeho platu, ale nepovažujem za dostatočné. A to už nehovorím o morálnej ujme, ktorú spôsobil klamaním obyvateľov.
Takže, z tohto dôvodu mi nepripadalo správne, aby predniesol nejaký slávnostný a víťazný príhovor k vyššie popísanej udalosti.

Poďme na protest. Asi  20 minút pred príhovorom som prišiel na miesto udalosti. Počkal som, kým primátor vstal, pristúpil k mikrofónu, privítal hostí a keď začal s príhovorom, nadvihol som transparent s nápisom „250.000eur + KLAMSTVO" a piskotom z píšťalky som dal najavo môj osobný nesúhlas s jeho vystúpením. Apropo, keďže mi už na diskusných fórach vytkli aj tú píšťalku, tak spresním, prečo som ju použil.

  • 1. Ťažko sa píska hlasno bez píšťalky, keď voboch rukách držíte transparent.
  • 2. Babka mi síce vdetstve vravievala, že keď budem často jesť mrkvu, budem vedieť pekne pískať. Napriek tomu pískať poriadne neviem dodnes.

Takže dúfam, že som uspokojil aj tých niekoľko zvedavých detailistov.

Protest sa začal. Plánoval som ho aplikovať len niekoľko minút. Nechcel som sa tam „trapošiť" celý deň. A ani som nedúfal jeho dlhú životnosť, pretože sa nejako podozrivo ku mne priblížila hŕstka mestských policajtov, ešte pred začiatkom protestu. Doteraz si neviem vysvetliť túto ich pozornosť. Dodám, že nie som žiadny aktivista ani celebrita v meste.

Mestská polícia:
Popíšem postup mestskej polície. Budem ich pre zjednodušenie volať policajti. Štátna polícia tam nebola, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Prvý kontakt: Asi po prvej minúte piskotu prišiel prvý orgán, či policajt. Oslovenie „Dajte mi sem tú píšťalku," mi nepripadala extra zdvorilá, ale aj tak som prestal s piskotom, a vysvetlil som mu čo tam robím a na základe čoho. Ústavy pravdaže. Tak odišiel, a ja som mohol pokračovať.

Druhý kontakt: Asi po ďalšej minúte prišiel ďalší s pokusom o vyvolanie súcitu s davom, a už so slušnejším tónom ma požiadal, aby som tu nerobil hanbu mestu. To ma aj pobavilo. Ukázal som na nápis na transparent, a odpovedal mu: „Toto je hanba!"

Kontakt kontaktov: Keďže si so mnou radoví policajti nevedeli rady, prišli viacerí, dokonca prišiel aj ich samotný šéf pán Tibor Csiba. Tohto pána poznám a rešpektujem už od základnej školy, keďže to bol môj tréner karate niekoľko rokov. Je to bývalý štátny policajt, ak dobre viem, vyšetrovateľ. Slušne som ho pozdravil. Potriasol som mu rukou, a vysvetlil môj zámer a činnosť. Slúži mu ku cti, že ma nezačal presviedčať o tom, že to čo robím je protiprávne. Jeho podriadení by túto možnosť aj aplikovali, ale keď videli svoj istý neúspech voči mne, ustúpili od tohto zámeru. Takže, s pánom Csibom sme si to-čo povedali v medziach slušného rozhovoru.  Ale čo ma zarazilo bolo nasledovné.

Predavač občerstvenia:
Postávajúc v hlúčiku niekoľkých policajtov, som spoza ramena začul návrh od predavača občerstvenia, ktorý sa stal ďalším účastníkom rozhovoru s policajtmi.  Pristúpil a povedal, citujem doslovne s prekladom: „Chceš zjesť ten papier!!!" Papier, myslel transparent. Na jeho výraze bolo vidieť, že to nemyslel ako žart, taktiež som videl, že to nebude žiadny môj podporovateľ. Otočil som sa k policajtom, ktorí to všetko videli a počuli a riekol: „Tento muž mi práve pohrozil, čo považujem za porušenie zákona. Toto je porušenie zákona, a nie to čo tu robím ja! Prosím aby ste voči nemu zakročili." Ešte pred tým, ako to niekto vyvráti, na tento moment mám aj svedka. A čo urobili policajti. Ak tipujete, že nič, možno by ste mali podať aj LOTO, keďže ste to uhádli. Z hŕstky piatich policajtov sa traja otočili a v momente odišli. Ich veliteľ sa mojim výzvam nevenoval. Nazval by som to asi tak, že právo bolo v tomto okamihu slepé, ale aj hluché.

Ešte raz Mestská polícia:
Keď sa už okolie sústredilo viac na môj protest, ako na príhovor primátora, policajtom som povedal, že môj cieľ bol splnený a tak odchádzam. Každému som zdvorilo zaprial pekné popoludnie a potriasol ruku. Jáj, aby som nezabudol. Šéf policajtov mi pri rozlúčke povedal asi niečo v tomto duchu: „Ešte sa stretneme." Ja som prikývol a na rozlúčku dodal: „Pán Csiba, hocikedy prijmem vaše pozvanie na kávu, prípadne Vás môžem pozvať ja. Ak si nepamätáte moje meno, volám Sebök."

Celebrita:
Tento môj protest pritiahol ešte jednu, u nás v meste, známu osobu. Počas rozhovoru s policajtmi, mala táto osoba nutkanie mi spoza rameno pripomenúť niečo, čo ja viem, za čo sa nehanbím a čo neskrývam. Ten pán bol bývalí primátor mesta, pán Pázmany, ktorý mi v krátkosti povedal nasledovné: „...kým si pre mesto kreslil značky, bolo všetko v poriadku." A odišiel. Nestihol som sa mu ani len pozdraviť.
Za túto moju nezdvorilosť sa pánovi ex-primátorovi ospravedlňujem.
Aby ste boli v obraze. Ako stavebný inžinier-projektant som za posledných niekoľko rokov vypracoval niekoľko projektov dopravných stavieb aj pre mesto, ako to nazval on - nakreslil som zopár značiek. A to nasledovne. Po oslovení a schválení mojej cenovej ponuky mestom, som im dodal službu. Takéto služby im poskytuje mnoho ľudí a firiem. Podotýkam, že na mestskom úrade nemám ani rodinu ani žiadnu blízku osobou, ktorá by mi dohadzovala objednávky.

Ale povedzme si niečo aj o pánovi ex-primátorovi, keď už vstúpil do môjho protestu. Pán primátor ukončil svoje pôsobenie na mestskom úrade po tom, čo Ústavný súd vyriekol, že jeho posledné zvolenie je neplatné, pretože tam bolo podozrenie z kupovania hlasov voličov. A keď už rozoberáme zákazky pre mesto, jeho rodinné firmy ešte dodnes vyciciavajú mestskú pokladnicu, bez možnosti vypovedania zmlúv! Takže, najprv si každý upracme doma.

Rada na záver:

Ak sa niekto z vás chystá proti niečomu protestovať, najmenej na takéto „privítanie" je potrebné sa pripraviť. A to už nehovorím o nejakých komentároch a prípadných útokoch po proteste.

Vyhlásenie na záver:

Pred tým, ako niekto napadne mňa, alebo môj protest z rôznych dôvodov, musím uviesť nasledovné.

Protest dňa 27.apríla 2012 bol môj osobný a bez politického podfarbenia. Tento protest nemal za úlohu deliť ľudí podľa politickej a ani inej orientácie, nemal deliť ľudí na Maďarov a Slovákov. V tomto proteste sa jednalo o vyjadrenie nesúhlasu s konaním jednotlivca. A hlavne, úlohou bolo poukázať na to, že ako obyvatelia, máme možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s verejnými vecami, a je to aj potrebné! Naši volení zástupcovia si nemôžu myslieť, že nie sú kontrolovaní, že my, obyvatelia, sme natoľko primitívni, že nám môžu klamať bez následkov.

P.S: Všetkým ostatným prítomným, proti ktorým moje vystúpenie nebolo mierené, sa touto cestou chcem ospravedlniť za narušenie.

P.S.2: Ďakujem všetkým, ktorí ma priamo na mieste, alebo dodatočne iným spôsobom podporili.

P.S.3: Ospravedlňujem sa za prípadné gramatické chyby. Neboli úmyselné.

P.S.4: Ak máte nejakú zákazku pre mňa, budem rád. Z mesta ma už neoslovia.

P.S.5: P.S.4 bolo myslené ironicky a humorne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?